Vôľa k moci ako poznanie

Nietzscheho sestra Elisabeth Forster-Nietzsche píše v úvode k jeho posmrtne vydanej práci Vôľa k moci (Der Wille zur Macht), že hoci Nietzsche pokladal za svoje hlavné, ale básnické dielo prácu Tak hovoril Zarathustra, chcel mať aj prozaické hlavné dielo a rozhodol sa napísať rozsiahlu Vôľu k moci, ktorú aj v rokoch 1884-88 napísal. Sú to však zväčša iba poznámky k budúcim prácam, ktoré však už nestihol dokončiť pre duševnú chorobu, čo vypukla zakrátko potom. Vôľa k moci ako poznanie (Der Wille zur Macht als Erkenntnis) je časťou tejto práce, v ktorej aplikuje vôľu k moci na teóriu poznania. Nietzsche tu zaujal nový postoj vo výklade tejto teórie, ktorý ho napokon viedol k popretiu možnosti teórie poznania vôbec. Ako keby sa bol zrazu prepracoval k vlastnému chápaniu podstaty života, totiž, že ním nie je schopenhauerovská vôľa k životu, ale vôľa k moci. A akoby v krátkom čase chcel dobehnúť, čo v predchádzajúcich dielach zameškal a v rozsiahlej Vôli k moci to aspoň doplniť, keď už nie splniť.